ex libris

... stála na okraji. Cítila sa sama sebou. Teplo, ktoré na ňu pôsobilo bolo také lákavé. Vedela, že taká je aj ona. Sú jej rozhodnutia správne? Srdce. Rozum. Večný boj, ktorý zvádzala každý deň. Aj v tomto okamihu. Jeho prítomnosť v nej vyvoláva pocity na ktoré už skoro zabudla. On na nej nevidel len krásu. Nebo nad ňou, pole pred ňou a on za ňou. Dýcha. Zhlboka. To ticho je tak krásne. Nie je si istá či chce, aby tam bol s ňou. On jej ukázal toto miesto. Hanbí sa hľadieť mu do očí. Učí sa od neho každý deň. Rozumie jej. Konečne niekto, kto si cení jej postrehy. Krása ženy nie je všetko. Teraz už vie, že chce byť presne tam, že tam chce byť s ním. Nedokáže sa mu ubrániť. Je to platonická láska. Dokonale si rozumejú. Stretávajú sa za svitu mesiaca. Čakajú, kým zasvieti obloha. Veľký voz spája ich pohľady. Hviezdne znamenia im robia najväčšiu radosť. Každá spadnutá hviezda nesie želanie. Je august. Pri ich dotyku sa z nej stáva voda. Rozlieva sa v jeho objatí. Dáva jej dokonalú voľnosť, ale zároveň ju drží na uzde. Miluje jeho vôňu. Dáva jej pocit výnimočnosti. Vie, že pred ňou mal množstvo žien. Žena však žiarli na tie po nej. Muž na tých pred ním. On však nežiarlil. Ju tu strašne hnevalo. Prečo si je tak istý sám sebou? Pre ňu je dokonalým mužom. Je jej ľúto, keď vie, že toto sa raz skončí. Ten čistý cit sa stratí. On našiel ju. Nevie ako, nikdy jej to nepovedal. Sila sociálnej siete ...